Báseň prvá
15. 10. 2010
Poznáš ten pocit, keď ti mosty zrazu tvoria priepasť
a ty cítiš stúpajúcu hladinu rybích sĺz?!
Poznáš ten pocit, keď ti tŕňová koruna bráni voľne lietať
a ak bude treba, len silou svojho zúfalstva sa ubrániš?
Poznáš ten pocit, keď dokážeš dirigovať východ slnka
keď dokážeš rozosmiať aj smrteľne vážnu hudbu?
keď je more kľudné a z člna nezmetie ťa žiadna vlnka
keď máš pocit, že len ty máš v moci zmeniť svoju sudbu?
Poznáš ten pocit, keď s prižmúreným okom nebo maľuješ
dávaš si pozor na to, čo hovoríš, no počuješ iba to, čo chceš?
Poznáš ten pocit, keď si dvaja ľudia rozumejú
napriek tomu, že hovoria každý o inom
Pri sebe stoja, v ťažkostiach si pomáhajú
kráčajú spolu tým istým chodníkom?!
Poznáš ten pocit, keď proste vieš, že hoci je púšť prázdna, zaručene tam stretneš známeho
a maličké vitaj dá v srdci večnú bodku smútku za „zbohom“ niekoho blízkeho?
Dobre vieš, aký tvar má koľajnica?
Kým jedna ide preč, druhá sa vracia...
Poznáš ten pocit, ktorý cíti na tvojej ruke jeden prst?
Sám nezmôže nič, vždy s niekým musí ísť
Keď stratí sa zrazu ten, čo zmysel mu dal
dobre vie, že ostal už v živote úplne sám
Poznáš ten pocit, keď ti duša v svetle zhasína
a ty vtedy pri sebe uvidíš ďalšieho nebeského anjela?
Poznáš ten pocit, keď minca padá vždy len na tú druhú stranu
a veci, ktoré si tak veľmi praješ, sa ti, žiaľ, nikdy nestanú?
Poznáš ten pocit, keď sa nevieš rozhodnúť, ktorými dverami sa naozaj ide dnu a ktorými von?
Kráčaš veľkým labyrintom,zahneš párkrát vľavo, no ocitneš sa celkom vpravo?
Poznáš ten pocit, keď aj hárok pod rukami trasie sa ti zimou?
Srdce máš naplnené ďalšou prekrásnou spoločnou chvíľou?
Nadychuješ sa z výdychu toho druhého?
Pozoruješ čaro anjela z neba ti daného?
Svet už určite nemôže byť krajší
keď spolu cestujeme za hranice našich duší
Poznáš ten pocit, keď dokážeš letieť hoci aj ku hviezdam
a len láska ukáže ti správny smer, ako dostaneš sa tam?
Poznáš ten pocit, keď ti nebo úplne srdce naplní
a v každej chvíli cítiš, že ste len pre seba stvorení?
Poznáš ten pocit, keď bez neho len svoj život preklínaš
keď sa seba pýtaš, či aj jemu tak veľmi chýbaš?
Poznáš ten pocit, keď si vykračuješ do najstudnejšej zo všetkých zím
no teba hreje myšlienka, že už len chvíľočka a budeš opäť s ním?
Poznáš ten pocit, keď v noci padá na oblohe hviezda
A ty si praješ jediné - v srdci si večne niesť ťa?
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.